Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica
Ponorte sa do sveta slov a tónov! Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici vás pozýva na fascinujúcu cestu slovenskou literatúrou a hudbou. Objavte život a tvorbu významných slovenských spisovateľov a skladateľov, ktorí zanechali nezmazateľnú stopu v našej kultúre. Isto vás zaujme aj Bábkarsky salón.
Vojtech Tátoš
Kurátor výstavy: Mgr. Imrich Šimig
Pri príležitosti 90. výročia narodenia hudobného skladateľa si Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici pre svojich návštevníkov pripravilo výstavku, venovanú tejto významnej osobnosti.
Hudobný skladateľ, redaktor a pedagóg Vojtech Tátoš sa tvorivo presadil v oblasti dychovej hudby, úprav ľudovej hudby pre dychové orchestre a tým prispel k rozvoju ľudovej i dychovej hudby na Slovensku. Hudobné nadanie zdedil po otcovi, pekárovi s veľkou záľubou v hudbe.
Rozsiahlu časť tvorby Vojtecha Tátoša tvoria skladby pre tanečný, zábavný a dychový orchester. Táto tvorba má piesňový charakter a využíva tanečný rytmus európskych i juhoamerických tancov (polka, valčíky, mazúrky, tangá passodoble a iné), komponovaných na báze klasickej hudobnej harmónie. Pre posádkovú hudbu v Banskej Bystrici komponoval oddychové koncertné inštrumentálne skladby, viaceré i tanečného charakteru, nahraté a vysielané v krajovom rozhlasovom štúdiu (intermezzo, Stará promenáda) a úžitkové tanečné druhy – kvapíky, pochody pre malé dychové kapely a iné malé žánre (Malá idyla pre hoboj a malý dychový orchester), vysielaných v rôznych nešpecifikovaných reláciách. K piesňovej tvorbe so sprievodom dychového orchestra patria najmä piesne Balada na poetický text Rudolfa Machoviča a Na zemľankách kvety, pieseň pre spev a dychový orchester z roku 1979. V kompozičnej tvorbe sa orientoval aj na úpravy a spracovanie slovenského folklóru a ľudovej hudby iných národov v obsadení pre dychovú hudbu (Pesničky z pod Babej hory, Horehronskí parobci, Okolo Očovej, Sirba – rumunský tanec, Tri ruské ľudové piesne). O prínose Vojtecha Tátoša do rozvoja dychovej hudby svedčí i záujem svetovej organizácie dychových hudieb IGEB o jeho tvorbu. Za svoju prácu na poli rozvoja dychovej hudby bol v roku 2005 ocenený Cenou Karola Pádivého, za trvalé a zanietené rozvíjanie tvorivej skladateľskej práce v prospech dychovej hudby na Slovensku a jej cieľavedomú, úspešnú reprezentáciu v médiách (už roku 1996 ju získala aj samotná Posádková hudba Banská Bystrica). Vytvoril tiež mnoho skladieb hudobno-scénických kompozícií pre folklórne súbory. Je taktiež autorom viacerých detských piesní pre reláciu televízneho štúdia v Košiciach Zlatá Brána, okrajovo sa venoval aj scénickej hudbe pre divadlá.
Kontaktné údaje
Štátna vedecká knižnica
Lazovná č. 9, 975 58 Banská Bystrica
Tel.: +421 48 471 07 72, +421 905 303 593
Obecný úrad Podkonice tel.: +421 48 41 87 838
E-mail: lektor.lhm@svkbb.eu
Www: www.lhmbb.eu
Facebook: https://www.facebook.com/LHMBB/
Otváracie hodiny
Otváracie hodiny: Po – Pia: 10.00 – 17.00 (ohlásené návštevy aj v inom čase)
Pamätná izba Pavla Tonkoviča sa nachádza v Podkoniciach.
Otváracie hodiny: Ut – Pia: 9.00 – 16.00
Návštevu je potrebné dohodnúť vopred (Obecný úrad v Podkoniciach).
Pamätný dom Jozefa Gregora Tajovského sa nachádza v Tajove (Tajov 86).
Otváracie hodiny: Ut – Ne: 9.00 – 16.00
Návštevu je potrebné dohodnúť vopred.
Skupinové vstupy do expozícií je potrebné dohodnúť najmenej 2 dni vopred.
Možnosti vstupu, vstupné
Dospelí: 4 €
Podrobný cenník komplet v PDF
Vstup zdarma: držitelia preukazov ZMS, členovia ICOM, držitelia preukazu ZŤP so sprievodom, pedagogický dozor
Bezbariérový prístup: Bezbariérovým prístupom sú vybavené expozície Múzeum – domov múz a Bábkarský salón.
História-popis
Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici zriadil Okresný národný výbor v Banskej Bystrici 1. marca 1969 s perspektívnym umiestnením múzea v budove, v ktorej žil, pracoval a zomrel spisovateľ Ján Botto, na Lazovnej ulici č. 11. LHM je v súčasnosti začlenené ako organizačný útvar Štátnej vedeckej knižnice.
Múzeum sa zameriava na dokumentáciu literárnej a hudobnej kultúry banskobystrického regiónu, ku ktorému sa viažu významné osobnosti slovenskej národnej kultúry a umenia: polyhistor 18. storočia Matej Bel, v Nemecku pôsobiaci hudobný skladateľ obdobia baroka Ján Francisci a staviteľ nástrojov Michal Búľovský (Bulyowsky), predstavitelia slovenskej literatúry a hudby 19. storočia Ján Chalupka, Samo Chalupka, Andrej Sládkovič, Ján Botto a Ján Levoslav Bella, spisovatelia 20. storočia Terézia Vansová, Jozef-Gregor Tajovský, Ľudo Mistrík-Ondrejov, František Švantner, Peter Karvaš, Mikuláš Kováč, Štefan Žáry, literárny vedec Alexander Matuška, skladateľ Viliam Figuš-Bystrý, Ján Cikker, Andrej Očenáš, Šimon Jurovský, Tibor Andrašovan, Svetozár Stračina a mnohí ďalší.
Pracovníci múzea zverejňujú zbierkový fond prostredníctvom expozícií, tematických a monografických výstav, konferencií a seminárov, prednášok, koncertov, stretnutí s umelcami, vedeckovýskumných úloh, článkov v dennej a odbornej tlači a publikácií. Pripravujú aj špecializované programy pre školy, tematicky zamerané audiovizuálne pásma a videopremietanie. Zbierkové predmety na požiadanie poskytujú záujemcom na študijné a vedecké účely.
Expozície
Múzeum – domov múz
Expozícia po obsahovej stránke pozostáva z Hudobného a Literárneho salóna. Poskytuje pohľad na významné hudobné a literárne osobnosti mesta a regiónu. Svojou širokou obsahovou náplňou výrazne obohacuje kultúrnu prezentáciu mesta a je vhodná pre všetky vekové vrstvy návštevníkov. Je možné ju využívať i na rôzne špecializované podujatia (napr. interaktívne programy pre školy, besedy o živote a tvorbe hudobných a literárnych osobností, komorné umelecké programy, koncerty a iné). K dispozícii sú videopremietania podľa požiadaviek návštevníkov, ale aj možnosti uskutočniť tvorivé aktivity s využitím informácií v dotykových paneloch a v interaktívnej stene i rôzne druhy súťaží.
Ľudové hudobné nástroje na Slovensku
Literárne a hudobné múzeum zabezpečuje na Slovensku výskum výroby a uplatňovania ľudových hudobných nástrojov. Tie patria medzi najstaršie umelecké prostriedky vôbec. Tradičné hudobné nástroje sú základom ľudovej inštrumentálnej hudby. Na Slovensku tvoria v porovnaní s inými stredoeurópskymi kultúrami značne rozsiahly celok, ktorý v súčasnosti tvorí do 200 nástrojových typov. Expozícia prináša 250 ľudových hudobných nástrojov od 60 tvorcov. Väčšina z nich bola vyrobená v 20. storočí. Z druhej skladby prezentuje signálne, samoznejúce, vzduchozvučné a strunové nástroje. Najrozsiahlejší celok je venovaný píšťalám a z nich najmä špecifickému slovenskému hudobnému nástroju – fujare, ktorá sa stala symbolom etnickej preukaznosti Slovákov. Expozíciu dopĺňa videopremietanie, ale aj možnosť uskutočniť tvorivé aktivity (hra na ľudových hudobných nástrojoch, rytmicko-pohybové hry, hravé vedomostné kvízy a súťaže).
Bábkarsky salón
Expozícia mapuje bábkarské tradície na Slovensku: rodinu Stražanovcov, rodinu Anderlovcov, Antona Anderleho z Radvane, výrobcov bábok na strednom Slovensku, ochotnícke súbory, históriu a súčasnosť Bábkového divadla na Rázcestí v Banskej Bystrici, amatérskych a profesionálnych výrobcov bábok. Časť expozície je venovaná slovenskej scénografke Jane Pogorielovej a jej manželovi divadelnému technológovi Antonovi Dušovi. Návštevníci si môžu vyskúšať vodenie bábok, zahrať si bábkovú rozprávku, čítať rozprávku a potom ju zdramatizovať. Bábkarský salón môžu využívať aj na hodiny výtvarnej a estetickej výchovy. Videozáznamy vhodne dopĺňajú odbornú problematiku bábkarstva.
Pamätná izba Pavla Tonkoviča v Podkoniciach
Expozícia v priestoroch Obecného úradu Podkonice je venovaná histórii a národopisu obce Podkonice a osobnosti rodáka – folkloristu, dirigenta, pedagóga a skladateľa Pavla Tonkoviča. Dlhé roky pracoval v košickom a neskôr bratislavskom rozhlase. V Košiciach založil a viedol ľudový inštrumentálny súbor Branisko. V rokoch 1949 – 1950 sa stal spoluzakladateľom a prvým umeleckým vedúcim Slovenského ľudového umeleckého kolektívu. Návšteva expozície je vhodná pre rôzne školské výlety, organizované turistické skupiny a možno ju zaujímavo spojiť s prechádzkami po turisticky značených chodníkoch v týchto malebných zákutiach Slovenska.
Pamätný dom Jozefa Gregora Tajovského v Tajove
Expozícia v malebnej rodnej drevenici spisovateľa je venovaná histórii a významným osobnostiam obce Tajov s dôrazom na literárne kontexty Jozefa Gregora Tajovského a jeho manželky, spisovateľky a prekladateľky Hany Gregorovej. Vo vstupnom priestore Pamätného domu sa nachádza malá expozícia venovaná ďalšiemu slávnemu tajovskému rodákovi, vynálezcovi, maliarovi, kňazovi Jozefovi Murgašovi a expozícia tematicky zameraná na slávnu hutnícku minulosť obce Tajov s ukážkou odievania a remeselnej zručnosti obyvateľov. Návšteva týchto expozícií je veľmi vhodná pre rôzne školské výlety, literárne a iné exkurzie či turistické skupiny.
Otváracie hodiny: september – jún len na objednane, je potrebné sa objednať najmenej 2 dni vopred
júl – august. Ut –Ne: 9.00 – 12.00 / 13.00 – 16.00, posledný vstup o 15.00
https://svkbb.eu/detail/pamatny-dom-jgt-v-tajove/
Putovné výstavy
ŠVK – Literárne a hudobné múzeum v súčasnosti ponúka putovné výstavy, ktoré sa venujú nasledovným témam:
Tibor Andrašovan, Zdenko Mikula, Regionálne rozprávkarky, Ľudové hudobné nástroje na Slovensku, Čaro bábok a bábkového divadla, Janko Kupala.